Životopis
Rozprávky síce mám rád, ale život vnímam realisticky. Preto viem, že nie sudičky, ale moji rodičia mi dali „do vienka“ to najdôležitejšie, čo ma od malička dodnes sprevádzalo a sprevádza. To, čím a aký som.
Narodil som sa v čase, keď postavili najstaršie sídlisko v Spišskej Novej Vsi – Tarču. Tam sa moji rodičia s pomaly sa rozrastajúcou rodinou presťahovali. Tam som prežil aj krásne detstvo, tak trochu pod dozorom staršieho brata a sestry. Mojou detskou „alma mater“ sa stala Základná škola na Javorovej ulici, ktorá už dnes, žiaľ, neexistuje. S úsmevom dnes spomínam, že som bol súčasne iskričkou, pionierom, ale aj miništrantom. Môj starší brat sa už vtedy stal pre mňa inšpiráciou v súťaživosti. On reprezentoval školu aj mesto v karate, ja v šachu a vedomostných súťažiach. A pamätám si aj na letné prázdniny. Už vtedy som chodil na brigády. Najčastejšie k otcovi do Archeologického ústavu. Tam sú moje základy úcty k histórii a našim predkom, ktorí dokázali vybudovať Spišskú Novú Ves. Mesto, v ktorom som sa narodil, žijem, vychovávam svoje deti a pracujem. A chcem v ňom aj zostarnúť.
Po základnej škole som sa rozhodol študovať na gymnáziu. Prvýkrát som sa stretol s tým ako politika môže negatívne ovplyvniť nieči život. Hrozilo, že ma tam, kvôli „nevysporiadanosti s náboženskou otázkou“ neprijmú, ale pomohlo to, že som bol víťazom okresnej fyzikálnej olympiády. Na „gympel“ mám dodnes len tie najkrajšie spomienky. Či už na svojho triedneho učiteľa, legendárneho Ondreja Špesa, ale najmä na spolužiakov. Mnohé z vtedajších priateľstiev vydržali dodnes. Na Gymnáziu som zažil aj udalosť, ktorá patrí k tým najdôležitejším v mojom živote – Nežnú revolúciu. Ako syn politického väzňa, vychovávaný skôr podľa kresťanských než komunistických hodnôt, som sa stal, akosi prirodzene, jedným z lídrov študentského hnutia. Do môjho života tak opäť vstúpila aj politika. Aktívne som sa snažil prežiť aj vysokoškolské roky na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol som zvolený do akademického senátu a stal som sa predsedom študentskej samosprávy na vysokoškolských internátoch v Mlynskej doline. Prvýkrát som bol volený, prvý krát som prevzal zodpovednosť za tých ktorých som prezentoval. Popritom som riadil vysokoškolský klub a vyskúšal si, po prvýkrát menežovanie basketbalového klubu. To všetko boli životné skúsenosti na nezaplatenie. A na vysokej škole som spoznal aj svoju súčasnú manželku a matku našich detí. Viac som získať nemohol.
V Bratislave som zostať nechcel, lákala ma rodná Spišská Nová Ves. Tu som od roku 1996 riadil rodinný podnik. Za 9 rokov som prerobil spoločnosť so 17 zamestnancami na firmu, v ktorej pracovalo 150 ľudí. A zároveň som aktívnejšie vstúpil do politického života. V roku 2001, krátko po tragickej smrti môjho otca, som sa stal členom Kresťansko-demokratického hnutia. Som ním až dodnes. V roku 2006 som sa rozhodol zmeniť Nová výzva prišla v roku 2006.
Prijal som ponuku stať sa obchodno-investičným námestníkom mestskej spoločnosti. Po zmenách vo vedení mesta som bol odtiaľ prepustený. Vzápätí som dostal novú príležitosť. Pracovať ako obchodný riaditeľ spoločnosti RUMIT Slovakia, kde pôsobím dodnes. Paralelne s pracovnou kariérou som pracoval aj na tej politickej. V rokoch 2002-2006 som bol poslancom Mestského zastupiteľstva v našom meste. Ako poslanec vládnej koalície. Dodnes považujem toto obdobie za veľmi úspešné. Posledné 4 roky ako člen a predseda Opozičného klubu. To častokrát komplikuje presadzovanie návrhov a nápadov, ale v žiadnom prípade neobmedzuje moju aktivitu. Nespočetnekrát som podporil dobré návrhy svojich koaličných kolegov a rovnako často som ponúkal svoje nápady a vylepšenia. Spätnú podporu som ale dostal iba výnimočne.
Nepatrím k tým, ktorých čiastočné neúspechy znechutia a odradia. Práve naopak, sú pre mňa výzvou pracovať viac a aktívnejšie. Aj preto som chcel pomôcť mestu i z pozície poslanca Košického samosprávneho kraja. Tým som od roku 2013. Od minulého roku som súčasťou koalície a to mi dáva nádej, že ešte úspešnejšie naplním svoje poslanie – pretlačiť projekty na zlepšenie života Novovešťanov. Okrem rodiny, profesie a politiky sa venujem aj športu, najviac basketbalu. Od roku 2004, kedy začal náš basketbalový klub hrať v extralige, som členom jeho výkonného výboru. Od roku 2014 som predsedom klubu.
To všetko je za mnou. Minulosť sú fakty. A čo budúcnosť? Priania a výzvy. Tou najväčšou je pozícia primátora mesta Spišská Nová Ves. Po dôslednom rozmýšľaní som sa rozhodol, že na ňu chcem v tohoročných komunálnych voľbách kandidovať. Verím, že mám už dostatok skúseností a viem, že mám veľa síl a kvalitný tím spolupracovníkov na to, aby som dokázal úspešne pokračovať v dobrej práci doterajších primátorov a priniesť aj nové myšlienky a projekty, ktoré by naše krásne mesto opäť rozbehli aj tam, kde už začínalo trochu zaspávať na vavrínoch minulosti.